Založiť webovú stránku alebo eShop
Achaltekínsky kôň
 

                                       Achal-teke

Nazývaný tiež v histórii ako armakagenský, turkestanský alebo tiež turecký (v 16. století) kůň. Plemeno koní, ktoré je staršie ako arabský kôň. Predpokladá sa, že sa chová v tomto type už z dôb pred Kristem, lebo v tom čase ho už spomína Herodotos ako nisejského koňa. Vznikli zrejme z perských a médskych koní. Prvé písomné zmienky sú o týchto koňoch dochované z 3.stor. po Kr. V procese ich utvárania je dokázaný pozdejší vplyv arabského koňa. AK sa trochu eufemicky považuje za tretieho plnokrvníka po arabskom a anglickom. Sú to všetko suché ušľechtilé kone, užšie v prsiach, so silným chrbtom, na vysokej nohe a s pevným kopytom. Skromná hriva a riedky chvost ich robí menej obľúbenými ako súä arabské kone. V súčasnosti sa pohybuje výška u žrebcov okolo 162 cm a u kobýl 157 cm.

                                                                          

V zbarvení se vyskytují všechny farby (belúši rôzného zafarbenia 36,1%, hnedáci 21,1%, vraníci 13,9%, ryšiaci 11,2%, , plaváci 10,6, %, červení vraníci 2,7%, izabely 2,3%, tmaví hnedáci 2,2%). Charakteristický je kovový lesk a častý zlatistý odtieň, ktorý sa vyskytuje takmer u každej farebnej varianty. Na XVII. OH v Rímě vynikol žrebec Absent pod S.Filatovom v drezúre. Ich vytrvalosť je známa z dištančných jazd karakumskou púšťou a z jízdy Ašchabád - Moskva v r. 1933. Pre achaltekinského koňa nie je problémom jazdiť 10 - 12 dní za sebbou 120 km dlhé cesty v nehostinných podmienkach stredoásijských púští. Chovajú sa v ašchabádskom žrebčíne v Turkménśku (pôvodne hospodárské dvory Machtum Kuli a Aul Kesi). V bývalom Sovietskom zväze sa choval ešté v terskom žrebčíne na Kavkaze a lugovskom žřebčíne v Kazachstane.

                                                                                                               

V r. 1980 bolo čistokrvných achaltekincov 2 100 kusů a ich krížencov do 6 650. Napriek tomu, že súčasný achaltekinec predstvuje takmer vvšetky exteriérové chyby koní - úzky zadok, rúrovité telo, dlhý chrbát, jelení krk, plytký hrudník a slabé bedrá, má výborné vlastnosti. V prvom rade sú to vynikajúce chody. Kôň kĺže nad zemou plynulým pohybem bez toho aby sa mu kolísalo telo. Popri týchto vlastnostiach sú to tvrdé, nenáročné a odolné kone.

                                                                                             

TOPlist
Vytvorené službou WebLahko.sk  |  Nahlásiť protiprávny obsah!  |   Mapa stránok